TOPlist
Od 18.05.2015

Brusel, 28.3.2011
KOM(2011)144 v konečnom znení

BIELA KNIHA

Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje

(výťah)

1. PRÍPRAVA EURÓPSKEHO DOPRAVNÉHO PRIESTORU PRE BUDÚCNOSŤ

4. Na dobudovanie vnútorného trhu dopravy, v ktorom ešte ostáva veľa problémov a prekážok, treba prijať mnoho opatrení. Musíme sa opäť zaoberať týmito otázkami – ako lepšie vyhovieť želaniu našich občanov cestovať a potrebám nášho hospodárstva prepravovať tovar, a zároveň predchádzať obmedzenosti zdrojov a problémom týkajúcim sa životného prostredia. Dopravné systémy východnej a západnej časti Európy sa musia zjednotiť, aby mohli v plnej miere odrážať potreby takmer celého kontinentu a našich 500 miliónov občanov.

6. EÚ zároveň vyzvala, a medzinárodné spoločenstvo ju v tom podporilo, na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov vo svete, s cieľom udržať nárast teploty spôsobený zmenou klímy pod hranicou 2°C. Z analýzy Komisie1 vyplýva, že zatiaľ čo v iných odvetviach hospodárstva možno dosiahnuť výraznejšie zníženia, v odvetví dopravy, ktoré je dôležitým a stále rastúcim zdrojom skleníkových plynov, sa vyžaduje znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov a CO2 najmenej o 60 % v porovnaní s rokom 1990. Do roku 2030 bude cieľom odvetvia dopravy znížiť emisie skleníkových plynov približne o 20 % pod úroveň roku 2008. Do roku 2030 bude cieľom odvetvia dopravy znížiť emisie skleníkových plynov približne o 20 % pod úroveň roku 2008. Vzhľadom na výrazný nárast emisií z dopravy za posledné dve desaťročia by to znamenalo, že emisie by ešte stále presahovali úroveň z roku 1990 o 8 %.

10. Infraštruktúra utvára mobilitu. Bez podpory adekvátnej siete a väčšej inteligencie pri jej využívaní nebude možné dosiahnuť veľké zmeny v doprave. Celkovo majú investície do dopravnej infraštruktúry pozitívny vplyv na hospodársky rast, vytvárajú blahobyt a pracovné miesta a posilňujú obchod, zemepisnú prístupnosť a mobilitu ľudí. Treba ich plánovať tak, aby sa maximalizoval ich pozitívny vplyv na hospodársky rast a aby sa minimalizoval ich negatívny vplyv na životné prostredie.

13. Dopravný systém však stále nie je udržateľný. Z pohľadu ďalších 40 rokov je zrejmé, že doprava sa nemôže vyvíjať rovnakým spôsobom ako doteraz. Pokiaľ budeme uplatňovať doterajší prístup, závislosť dopravy od ropy by dosahovala stále takmer 90 % hranicu a zdroje obnoviteľnej energie by iba minimálne presahovali 10 % cieľ stanovený do roku 2020. Emisie CO2 z dopravy by v roku 2050 zostávali o tretinu vyššie ako v roku 1990. Náklady spôsobené preťažením dopravy sa do roku 2050 zvýšia približne o 50 %. Rozdiel v prístupnosti medzi centrálnymi a okrajovými oblasťami sa zvýši. Sociálne náklady nehôd a hluku by aj naďalej rástli4.

2. VÍZIA KONKURENCIESCHOPNÉHO A UDRŽATEĽNÉHO DOPRAVNÉHO SYSTÉMU

2.1. Dosiahnutie 60 % zníženia emisií v kontexte rozrastajúcej sa dopravy a podpory mobility

18. Obmedzenie mobility nie je riešením.

19. Treba vytvoriť nové dopravné modely, ktoré by zároveň umožňovali prepravu vyššieho objemu nákladu aj vyššieho počtu cestujúcich do ich miesta určenia čo najefektívnejšími druhmi dopravy (prípadne ich kombinovaním). Na záverečný úsek cesty sa uprednostňuje individuálna doprava s použitím ekologických vozidiel. Informačné technológie zabezpečujú jednoduchšiu a spoľahlivejšiu prepravu. Používatelia dopravy platia plné prepravné náklady výmenou za menšiu preťaženosť, viac informácií, lepšie služby a väčšiu bezpečnosť. Ďalší vývoj sa musí opierať o mnoho prvkov:
– optimalizácia výkonu multimodálnych logistických reťazcov vrátane väčšieho využívania už svojou podstatou energeticky efektívnejších druhov dopravy v prípadoch, keď iné technologické inovácie môžu byť nedostačujúce (napr. preprava nákladu na dlhé vzdialenosti);

2.2. Efektívna základná sieť pre multimodálnu medzimestskú prepravu a dopravu

24. Preprava nákladu na krátke a stredné vzdialenosti (pod 300 km) sa bude aj naďalej do značnej miery vykonávať nákladnými vozidlami. Popri propagovaní alternatívnych dopravných riešení (železničná a vodná doprava) je preto dôležité zlepšiť efektivitu nákladnej dopravy prostredníctvom rozvoja a používania nových motorov a ekologickejších palív, využívania inteligentných dopravných systémov a ďalších opatrení na posilnenie trhových mechanizmov.

25. Na dlhšie vzdialenosti sú možnosti eliminácie emisií uhlíka v cestnej doprave obmedzenejšie a multimodalita prepravy nákladu musí byť pre odosielateľov ekonomicky príťažlivá. Je potrebná efektívna kombinácia viacerých druhov dopravy. EÚ potrebuje špeciálne vyvinuté koridory nákladnej dopravy, optimalizované z hľadiska využívania energie a z hľadiska emisií, ktoré by minimalizovali dosah na životné prostredie, zároveň by však boli atraktívne vďaka svojej spoľahlivosti, obmedzenej preťaženosti a nízkym nákladom na prevádzku a správu.

2.5. Desať cieľov pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje: kritériá na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %

Optimalizácia výkonu multimodálnych logistických reťazcov vrátane väčšieho využívania energeticky efektívnejších druhov dopravy

3. STRATÉGIA – ČO JE POTREBNÉ UROBIŤ

34. Uskutočnenie tejto vízie si vyžaduje efektívny rámec pre používateľov aj prevádzkovateľov dopravy, včasné zavedenie nových technológií a vývoj adekvátnej infraštruktúry:

35. Zoznam plánovaných iniciatív sa uvádza v prílohe I k tomuto oznámeniu. V pracovnom dokumente Komisie, ktorý je k tomuto oznámeniu priložený, sa uvádzajú ďalšie podrobnosti.

3.3. Moderná infraštruktúra, inteligentné stanovovanie cien a financovanie

Európska sieť mobility

50. Európa potrebuje „základnú sieť“ koridorov, ktorými by sa prepravovali veľké a konsolidované objemy nákladu a cestujúcich veľmi efektívnym spôsobom a s nízkymi emisiami vďaka širokému využívaniu multimodálnej kombinácie efektívnejších druhov dopravy a rozsiahlemu uplatňovaniu pokročilých technológií a infraštruktúry dodávok ekologickejších palív.

51. Aj napriek rozšíreniu EÚ existujú v dopravnej infraštruktúre medzi východnou a západnou časťou EÚ veľké rozdiely, ktoré bude treba vyrovnať. Európsky kontinent sa musí zjednotiť aj v oblasti infraštruktúry.

53. Základná sieť musí zabezpečiť efektívne multimodálne spojenie medzi hlavnými mestami EÚ a ďalšími veľkými mestami, prístavmi, letiskami a kľúčovými pozemnými hraničnými prechodmi, ako aj inými hlavnými ekonomickými centrami. Mala by sa zamerať na dokončenie chýbajúcich spojení – predovšetkým na cezhraničných úsekoch a na problematických miestach/obchvatoch – ďalej na modernizáciu existujúcej infraštruktúry a na vývoj multimodálnych terminálov v morských a riečnych prístavoch a na mestské logistické konsolidačné centrá. Pri preprave na dlhé vzdialenosti sa musí zlepšiť spojenie medzi železnicou a letiskom. Morské diaľnice budú predstavovať námorný aspekt základnej siete.

Príloha I: Zoznam iniciatív
1. EFEKTÍVNY A INTEGROVANÝ SYSTÉM MOBILITY

1.1. Jednotný európsky dopravný priestor

1. Skutočný vnútorný trh služieb železničnej dopravy

6. Cestná nákladná doprava

7. Multimodálna preprava tovaru: e-Freight (elektronická nákladná doprava)

Vytvoriť vhodný rámec s cieľom umožniť sledovanie nákladu v aktuálnom čase, zabezpečiť intermodálnu zodpovednosť a podporiť ekologickú nákladnú dopravu:

3. MODERNÁ INFRAŠTRUKTÚRA A INTELIGENTNÉ FINANCOVANIE

3.1. Dopravná infraštruktúra: územná súdržnosť a hospodársky rast

35. Multimodálne koridory pre nákladnú dopravu na dosiahnutie udržateľných dopravných sietí: