TOPlist
Od 18.05.2015

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1316/2013

z 11. decembra 2013

o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010
a zrušujú sa nariadenia (ES)
č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010

(výťah)

 Plný text nariadenia EP a Rady o zriadení nástroja na prepájanie Európy - CEF 1316/2013/EÚ

(6) Suma 11 305 500 000 EUR v bežných cenách presunutá z Kohézneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013  by sa mala použiť na to, aby sa iba počnúc 1. januárom 2017 viazali rozpočtové zdroje pre finančné nástroje podľa tohto nariadenia.

(11) Dňa 28. marca 2011 Komisia prijala bielu knihu s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje” (ďalej len „biela kniha“). Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov v dopravnom sektore do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s rokom 1990. V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava na vybudovanie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T v celej Únii do roku 2030. Interoperabilita by sa mohla posilniť inovačnými riešeniami, ktoré zlepšia kompatibilitu medzi zahrnutými systémami. Cieľom bielej knihy je aj optimalizácia výkonnosti multimodálnych logistických reťazcov vrátane zabezpečenia väčšieho využívania energeticky účinnejších spôsobov dopravy. Preto stanovuje tieto ciele súvisiace s politikou TEN-T: 30 % cestnej nákladnej dopravy uskutočňovanej na vzdialenosti viac než 300 km by sa malo do roku 2030 presunúť na iné druhy dopravy, a do roku 2050 by to malo byť viac ako 50 %; dĺžka existujúcej vysokorýchlostnej železničnej siete by sa mala do roku 2030 strojnásobiť a do roku 2050 by mali väčšinu osobnej dopravy na stredné vzdialenosti zabezpečovať železnice; do roku 2050 by mali byť všetky letiská základnej siete napojené na železničnú sieť a všetky námorné prístavy by mali byť napojené na systém železničnej nákladnej dopravy a podľa možnosti na systém vnútrozemských vodných ciest.

(16) Podľa potreby by sa malo zabezpečiť geografické smerovanie koridorov železničnej nákladnej dopravy, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 a koridorov základnej siete podľa časti I prílohy I k tomuto nariadeniu pri zohľadnení cieľov príslušných nástrojov, a to s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zjednodušiť rozvoj a používanie železničnej infraštruktúry. Na koridory železničnej nákladnej dopravy vrátane zmien ich smerovania by sa mali vzťahovať výlučne ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 913/2010.

(20) Inštitucionálna a administratívna kapacita je nevyhnutnou podmienkou účinného plnenia cieľov NPE (nástroj na prepájanie Európy). Komisia by mala v čo najväčšom rozsahu ponúknuť vhodné prostriedky podpory, aby umožnila tvorbu a realizáciu projektov v dotknutom členskom štáte.

(49) Podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 sú všetky projekty spoločného záujmu, ktoré patria do kategórií uvedených v bodoch 1, 2 a 4 prílohy II k uvedenému nariadeniu, oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov. Granty na stavebné práce možno poskytnúť na opatrenia, ktoré prispievajú k tým projektom spoločného záujmu, pri ktorých sa v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 preukážu najmä značné pozitívne vonkajšie účinky a nie sú komerčne životaschopné podľa podnikateľského plánu alebo ďalších posudkov týkajúcich sa projektu, vypracovaných predovšetkým možnými investormi, veriteľmi alebo národnými regulačnými orgánmi.

(72) Pokiaľ ide o sektor dopravy, na zabezpečenie oprávnenosti projektov spoločného záujmu v tretích krajinách podľa tohto nariadenia by sa mali uplatňovať orientačné mapy uvedené v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č.1315/2013.

Článok 2
Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú nasledujúce vymedzenia pojmov:

1) „projekt spoločného záujmu“ je projekt určený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 alebo v nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v príslušnom nariadení o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry;

2) „cezhraničný úsek“ je v sektore dopravy úsek ,ktorým sa zabezpečuje kontinuita projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami na oboch stranách hranice dvoch členských štátov alebo medzi členským štátom a susednou krajinou;

3) „susedná krajina“ je krajina patriaca do rámca európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu;

4) „tretia krajina“ je každá susedná krajina a všetky ostatné krajiny, s ktorými môže Únia spolupracovať v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré sa týmto nariadením sledujú;

10) „príjemca“ je členský štát, medzinárodná organizácia alebo verejný alebo súkromný podnik alebo subjekt, ktorý bol vybraný na získanie finančnej pomoci Únie na základe tohto nariadenia a v súlade s postupmi ustanovenými v príslušnom pracovnom programe uvedenom v článku 17;

15) „úzke miesto“ je v sektore dopravy fyzická, technická alebo funkčná prekážka, ktorá vedie k narušeniu systému s dôsledkami pre plynulosť diaľkových alebo cezhraničných tokov a ktorá sa dá prekonať vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, čím sa môže dosiahnuť významné zlepšenie, ktorým sa vyriešia obmedzenia vyplývajúce z úzkeho miesta;

Článok 3
Všeobecné ciele

NPE umožňuje, aby sa pripravené projekty spoločného záujmu realizovali v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. NPE podporuje najmä realizáciu tých projektov spoločného záujmu, ktoré sú zamerané na rozvoj a výstavbu nových infraštruktúr a služieb alebo na modernizáciu existujúcich infraštruktúr a služieb v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. V sektore dopravy sú jeho prioritou chýbajúce prepojenia. NPE tiež prispieva k podpore projektov s európskou pridanou hodnotou a so značným prínosom pre spoločnosť, ktoré nie sú dostatočne financované zo strany trhu. Pre sektory dopravy, telekomunikáciá a energetiky platia tieto všeobecné ciele:

b) umožniť Únii dosiahnuť ciele v oblasti udržateľného rozvoja vrátane cieľa do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 % a zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %, a tým prispieť k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi.

Článok 4
Špecifické sektorové ciele

2. V sektore dopravy NPE podporuje projekty spoločného záujmu, ako sú stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č1315/2013 zamerané na dosahovanie ďalej uvedených cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v článku 4 uvedeného nariadenia:

c) optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb pri zabezpečovaní dostupnosti dopravných infraštruktúr. Dosiahnutie tohto cieľa sa meria:

i) počtom multimodálnych logistických platforiem, vrátane vnútrozemských a námorných prístavov a letísk napojených na železničnú sieť,

ii) počtom skvalitnených terminálov intermodálnej prepravy, počtom skvalitnených alebo nových prepojení medzi prístavmi prostredníctvom námorných diaľnic,

Článok 5
Rozpočet

1. Finančné krytie na vykonávanie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 je 33 242 259 000 [1] EUR v bežných cenách. Táto suma sa rozdelí takto:

a) sektor dopravy: 26 250 582 000 EUR, z čoho 11 305 500 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

Článok 7
Oprávnenosť a podmienky finančnej pomoci

1. Oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme grantov, nástrojov obstarávania a finančných nástrojov sú len opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu podľa nariadení (EÚ) č. 1315/2013 a (EÚ) č. 347/2013 a nariadenia o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, a opatrenia na podporu programu.

2. V sektore dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len opatrenia, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č.1315/2013, a činnosti na podporu programu . Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto opatrenia:

a) opatrenia, ktorými sa realizuje základná sieť v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane zavádzania nových technológií a inovácií v súlade s článkom 33 uvedeného nariadenia , a projekty a horizontálne priority stanovené v časti I prílohy I k tomuto nariadeniu;

b) opatrenia, ktorými sa realizuje súhrnná sieť v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, keď takéto opatrenia prispievajú k premosteniu chýbajúcich prepojení, uľahčeniu cezhraničných dopravných tokov alebo odstráneniu úzkych miest a tiež keď takéto opatrenia prispievajú k rozvoju základnej siete alebo prepojeniu koridorov základnej siete, alebo keď takéto opatrenia prispievajú k zavádzaniu ERTMS na hlavných trasách koridorov železničnej nákladnej dopravy podľa prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 913/2010 až do stropu 5 % finančného krytia pre sektor dopravy podľa článku 5 tohto nariadenia;

d) štúdie na cezhraničné prioritné projekty ako sú vymedzené v prílohe III k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ;

e) opatrenia podporujúce projekty spoločného záujmu ako sú vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a), d) a e) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

h) opatrenia podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

Opatrenia súvisiace s dopravou, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, len ak existuje písomná dohoda medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi a tretími krajinami týkajúca sa dokončenia cezhraničného úseku.

KAPITOLA III
GRANTY
Článok 8
Formy grantov a oprávnené náklady

3. Oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu týka územia jednej alebo viacerých tretích krajín a keď je opatrenie nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov daného projektu.

4. Náklady na zariadenia a infraštruktúru, s ktorými príjemca zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky.

6. Výdavky súvisiace s kúpou pozemkov nepredstavujú oprávnené náklady s výnimkou finančných prostriedkov presunutých z Kohézneho fondu v sektore dopravy v súlade s nariadením ,ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde .

7. Oprávnené náklady zahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v súlade s článkom 126 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Pokiaľ ide o 11 305 500 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu , ktoré sa majú použiť v členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, pravidlá oprávnenosti týkajúce sa DPH sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v nariadení , ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde.

Článok 9
Podmienky účasti

1. Návrhy predkladá jeden alebo viac členských štátov alebo po dohode s príslušnými členskými štátmi medzinárodné organizácie, spoločné podniky alebo verejné alebo súkromné podniky či subjekty zriadené v členských štátoch.

2. Návrhy môžu predkladať subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov za podmienky, že ich zástupcovia majú právomoc prevziať právne záväzky očňovať právne úkony v ich mene a poskytnúť záruku na ochranu finančných záujmov Únie rovnocennú záruke poskytovanej právnickými osobami.

4. Tretie krajiny a subjekty zriadené v tretích krajinách sa môžu podieľať na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a ak je ich účasťriadne odôvodnená.

Nesmú získavať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu.

Článok 10
Miery financovania

1. Okrem prípadov uvedených v nariadení (EÚ) č. 966/2012 sa návrhy vyberajú na základe výzvy na predkladanie návrhov založených na pracovných programoch uvedených v článku 17 tohto nariadenia.

2. V sektore dopravy suma finančnej pomoci Únie neprekročí:

b) v prípade grantov na stavebné práce týkajúce sa:

i) železničných sietí a cestných sietí v prípade členských štátov, ktoré na svojom území nemajú železničnú sieť, alebo v prípade členského štátu alebo jeho časti s izolovanou sieťou bez diaľkovej železničnej nákladnej dopravy: 20 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť maximálne na 30 % pre opatrenia zamerané na úzke miesta a na 40 % pre opatrenia súvisiace s cezhraničnými úsekmi a opatrenia zlepšujúce interoperabilitu železníc;

ii) v prípade vnútrozemských vodných ciest: 20 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť maximálne na 40 % pre opatrenia zamerané na úzke miesta a maximálne na 40 % pre opatrenia súvisiace s cezhraničnými úsekmi;

iii) v prípade vnútrozemskej dopravy prepojenia na multimodálne logistické platformy a ich rozvoj vrátane prepojení na vnútrozemské a námorné prístavy a letiská, ako aj rozvoj prístavov: 20 % oprávnených nákladov;

vii) v prípade opatrení na podporu cezhraničných cestných úsekov: 10 % oprávnených nákladov;

Článok 16
Opatrenia v tretích krajinách

Opatrenia v tretích krajinách sa môžu podporovať prostredníctvom finančných nástrojov, ak sú takéto opatrenia potrebné na realizáciu projektu spoločného záujmu.

KAPITOLA VI
TVORBA PROGRAMOV, REALIZÁCIA A KONTROLA
Článok 17
Viacročné a/alebo ročné pracovné programy

1. Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov viacročné a ročné pracovné programy pre každý sektor dopravy, telekomunikácií a energetiky. Komisia môže prijímať aj viacročné a ročné pracovné programy, ktoré sa týkajú viac ako jedného sektora. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 2.

2. Komisia preskúma viacročné pracovné programy minimálne v polovici trvania. V prípade potreby upraví viacročný pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 2.

3. Komisia prijme viacročné pracovné programy v sektore dopravy pre projekty spoločného záujmu uvedené v časti I prílohy I.

Výška finančného krytia sa pohybuje v rozsahu od 80 % do 85 % rozpočtových prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a).

Článok 18
Udelenie finančnej pomoci Únie

1. Po každej výzve na predkladanie návrhov na základe viacročného pracovného programu alebo ročného pracovného programu ako sa uvádza v článku 17 Komisia, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25, rozhodne o sume finančnej pomoci, ktorá sa udelí vybraným projektom alebo častiam projektov. Komisia stanoví podmienky a spôsoby ich realizácie.

2. Komisia informuje príjemcov a príslušné členské štáty o každej udelenej finančnej pomoci.

PRÍLOHA I
ČASŤ I:

ZOZNAM PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÝCH PROJEKTOV ZÁKLADNEJ SIETE V SEKTORE DOPRAVY

2. Koridory základnej siete

Baltsko – jadranský koridor

SMEROVANIE:
Gdańsk – Warszawa – Katowice
Katowice – Žilina – Bratislava – Wien

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Katowice – Ostrava – Brno – Wien a Katowice – Žilina – Bratislava – Wien

železnica

práce, predovšetkým pokiaľ ide o cezhraničné úseky PL – CZ, CZ –AT, PL – SK a SK – AT; trať Brno – Přerov; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení letísk so železnicou

Koridor Orient/východné Stredomorie

SMEROVANIE:
Kolín – Pardubice – Brno – Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Timişoara – Craiova – Calafat – Vidin – Sofia

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Břeclav – Bratislava

železnica

cezhraničný úsek, modernizácia

Bratislava – Hegyeshalom

železnica

cezhraničný úsek, modernizácia

Koridor Rýn – Dunaj

SMEROVANIE:
München/Nürnberg – Praha – Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou
Wels/Linz – Wien – Bratislava – Budapest – Vukovar
Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Brașov/Craiova – București – Constanța – Sulina

PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY VRÁTANE PROJEKTOV:

Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou

železnica

modernizácia, multimodálne platformy

Wien – Bratislava / Wien – Budapest / Bratislava – Budapest

železnica

štúdie vysokorýchlostnej železnice (vrátane usporiadania prepojení medzi uvedenými troma mestami)

Komárom – Komárno

IWW – (vnútrozemské vodné cesty)

štúdie a práce pre cezhraničný most

3. Iné úseky na základnej sieti

Budapest – Zvolen

cezhraničný úsek

cesta

modernizácia

Zagreb – hranica so Slovenskom

úzke miesto

železnica

štúdie a prác

PRÍLOHA II
ZOZNAM POČIATOČNÝCH KORIDOROV NÁKLADNEJ DOPRAVY

Baltsko – jadranský koridor

PL, CZ, SK, AT, IT, SI

Swinoujscie+/Gdynia–Katowice–Ostrava/Žilina–Bratislava/Wien/Klagenfurt–Udine–Venezia/ Trieste/ /Bologna/Ravenna

Graz–Maribor–Ljubljana–Koper/Trieste

do 10. novembra 2015

Koridor Orient/východné Stredomorie

CZ, AT, SK, HU, RO, BG, EL, DE*

— Bucureșt – Constanța

Bremerhaven*/Wilhelmshaven*/Rostock*/Hamburg*–Praha–Vienna/Bratislava–Budapest

— Vidin–Sofia–Burgas*/Svilengrad* (bulharsko-turecká hranica)/ Promachonas–Thessaloniki–Athína–Patras*

do 10. novembra 2013

Koridor Rýn – Dunaj

FR, DE, AT, SK, HU, RO, CZ

Strasbourg–Mannheim–Frankfurt–Nürnberg–Wels

Strasbourg–Stuttgart–München–Salzburg–Wels–Wien–Bratislava–Budapest–Arad–Brașov/Craiova–București–Constanța

Čierna nad Tisou (slovensko-ukrajinská hranica)–Košice–Žilina–Horní Lideč–Praha–München/Nürnberg

do 10. novembra 2020


[1] Finančné krytie NPE na obdobie rokov 2014 až 2020 v stálych cenách roku 2011 je 29 300 000 000 EUR rozdelených takto: 23 174 000 000 EUR, vrátane 10 000 000 000 EUR v krajinách podporovaných v rámci politiky súdržnosti (doprava), 5 126 000 000 EUR (energetika), 1 000 000 000 EUR (telekomunikácie)