TOPlist
Od 18.05.2015

513/1991 Zb.
z 5. novembra 1991
Obchodný zákonník

Diel VIII
Zmluva o skladovaní

§ 527
Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a 
     ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

(2) Ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu alebo bezplatne, a
     opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany uzavreli
     zmluvu o skladovaní.

§ 528

(1) Skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť.

(2) Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci (skladištný list).

(3) Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. V rubopise platia obdobné predpisy upravujúce zmenky.

(4) Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie ukladateľa a je povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie skladovanej veci.

Komentár

Skladištný list sa v praxi používa obvykle v prípadoch, keď skladovanie tovaru tvorí hlavnú náplň predmetu činnosti podnikateľa. Možno ho vydať na akúkoľvek vec (tovar). Listinné cenné papiere, aj keď sa na ne podľa § 9 ods. 2 ZCP vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach, však nemôžu byť predmetom skladištného listu, lebo na úschovu cenných papierov sa podľa § 39 a 40 ZCP vzťahuje osobitný typ zmluvy - zmluva o úschove listinných cenných papierov.

Skladištný list má podobu listinného cenného papiera. Ide o tovarový cenný papier týkajúci sa skladovanej veci (tovaru). Treba ho odlišovať od tovarových cenných papierov, ktoré reprezentujú vec (tovar) počas prepravy (náložný list, konosament).

Podľa zákona o cenných papieroch cenný papier môže mať formu cenného papiera na meno, na rad alebo na doručiteľa. Obchodný zákonník v § 528 ods. 3 ustanovuje, že skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno.

Skladištný list pri vydaní by mal obsahovať tieto údaje zoradené do súvislého textu:
a)
označenie, že ide o skladištný list na doručiteľa alebo na meno,
b)
obchodné meno a sídlo skladovateľa, ďalej označenie a
     adresu (umiestnenie) jeho skladu,
c)
obchodné meno a sídlo (adresu) ukladateľa (tento údaj
    sa uvedie pri skladištnom liste na meno),
d)
údaje o druhu, množstve a akosti veci (tovaru) prevzatej na skladovanie s mierou
    prirodzených hmotnostných úbytkov a hodnotu veci (tovaru) určenú pri prevzatí
    na skladovanie,
e)
údaj o dobe, na ktorú sa vec (tovar) prevzala na skladovanie, s vyznačením
    posledného dňa tejto doby,
f)
označenie poistiteľa a údaj o výške poistného plnenia [za predpokladu, že skladovateľ
    je podľa dohody strán povinný vec (tovar) poistiť],
g) dátum a miesto vystavenia a podpis osoby konajúcej za skladovateľa.

Prevod skladištného listu na meno rubopisom môže skladovateľ vylúčiť zápornou doložkou na rad; k osobe oprávnenej z tohto listu treba pripojiť slová "nie na rad", čím sa skladištný list stáva rektapapierom. Obežiteľnosť skladištného listu na meno možno znížiť iba zákazom rubopisca, ďalej indosovať; v tomto prípade nie je zodpovedný osobám, na ktoré bol skladištný list ďalej indosovaný.

Skladištný list je predkladacím (prezentačným) cenným papierom. Pri uplatňovaní práv z neho ho oprávnená osoba musí predložiť, resp. vydať zaviazanej osobe.

Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci (tovaru) má postavenie ukladateľa. Na požiadanie skladovateľa je na skladištnom liste povinná potvrdiť prevzatie skladovanej veci (tovaru). Toto potvrdenie slúži skladovateľovi ako dôkaz o splnení jeho záväzku (§ 528 ods. 4).

DIEL V
Obchodné tajomstvo
§ 17

Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Komentár

Na to, aby určité skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, musia byť zároveň splnené nasledovné podmienky:
a)
musí ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy súvisiace
    s podnikom,
b)
tieto skutočnosti majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu či
    nemateriálnu hodnotu,
c)
v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné,
d)
podnikateľ prejavuje vôľu tieto skutočnosti utajovať,
e) podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie.

Pokiaľ by chýbala čo len jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo v zmysle tohto ustanovenia.

Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy. Za skutočnosti obchodnej povahy možno pokladať napríklad zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní.

§ 18

Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

Komentár

Právo nakladať s obchodným tajomstvom nie je viazané (na rozdiel od niektorých iných práv k predmetom priemyselného vlastníctva) na špeciálny zápis do registra práv. Vzniká a trvá spolu so vznikom obchodného tajomstva, ktoré spĺňa podmienky uvedené v § 17.

§ 19

Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17.

Komentár

Ochrana obchodného tajomstva, na rozdiel od niektorých iných práv k nehmotným statkom, nie je viazaná presne vymedzenou lehotou. Táto ochrana sa končí v okamihu, keď zanikne niektorý z predpokladov ochrany (skutočnosti tvoriace pôvodne obchodné tajomstvo sa stali bežne dostupnými, podnikateľ - aj faktickým spôsobom - prestal prejavovať vôľu na utajenie a toto utajenie prestal zabezpečovať). Nie je však vylúčené, aby to, čo kedysi bolo obchodným tajomstvom a neskôr ním prestalo byť, sa ním znova stalo (napr. nové vedenie podniku začne dôsledne trvať na utajení určitých skutočností, čím prejaví vôľu utajiť skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo a zodpovedajúcim spôsobom také utajenie zabezpečí) za predpokladu, že budú splnené všetky pojmové znaky obchodného tajomstva.

§ 20

Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

Komentár

Pri porušení alebo ohrození práva na obchodné tajomstvo podľa § 17 a nasl. prichádzajú do úvahy rovnaké právne prostriedky ochrany ako pri ochrane proti nekalej súťaži (žaloba na zdržanie sa konania, odstránenie závadného stavu, primerané zadosťučinenie, náhrada škody a vrátenie bezdôvodného obohatenia sa). Žalobu môže podať len ten subjekt, ktorému obchodné tajomstvo patrí.

V obzvlášť závažných prípadoch prichádza do úvahy aj ochrana prostriedkami trestného práva (pozri § 264 TZ).

DIEL II
Nekalá súťaž
§ 44
Základné ustanovenia

(1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými
     mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
     Nekalá súťaž sa zakazuje.
(2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
     g) porušovanie obchodného tajomstva,

§ 51
Porušenie obchodného tajomstva

Porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:

a) tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným na základe jeho
    pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu,
    prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,
b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

Komentár

Právny inštitút obchodného tajomstva upravuje § 17, ktorý ho kvalifikuje ako jeden z predmetov práv patriacich k podniku. Toto právo, ktorého je obchodné tajomstvo predmetom (právo na obchodné tajomstvo), môže byť - v prípade ohrozenia alebo porušenia - predmetom súdnej ochrany iniciovanej oprávneným podnikateľom (§ 18), pričom právne prostriedky ochrany, využitia ktorých sa oprávnený podnikateľ môže domáhať, sú identické s právnymi prostriedkami proti nekalej súťaži (§ 20).

Zatiaľ čo podľa § 17 až 20 sa chráni obchodné tajomstvo, podľa znenia § 51 sa chráni iba také obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži.

Podľa ustanovenia § 51 bude totiž sankcionovaným konaním konanie spočívajúce v oznámení, sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva, nie však iba zhromažďovanie údajov tvoriacich predmet obchodného tajomstva. Nemožno však vylúčiť, že aj samo zhromažďovanie údajov tvoriacich predmet obchodného tajomstva bez vedomia zamestnávateľa by mohlo byť kvalifikované ako ohrozenie obchodného tajomstva, čo by súťažiteľovi - nositeľovi práv k ohrozenému obchodnému tajomstvu, otvorilo možnosť súdnej ochrany podľa § 20.

Vyzradenie obchodného tajomstva zo strany konajúcej osoby musí byť neoprávnené, teda bez povolenia súťažiteľa - nositeľa práv k predmetu obchodného tajomstva.

DIEL III
Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži
§ 53

Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

§ 54

(1) Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav, môže
     okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť
     záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

§ 373

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

ZÁKON
300/2005 Z.z.
z 20. mája 2005
TRESTNÝ ZÁKON

§ 264

Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva

(1) Kto vyzvedá obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, poštové tajomstvo,
     telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho
     nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne
     vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
      a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
      b) z osobitného motívu, alebo
      c) závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
      a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
      b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
      c) za krízovej situácie.

Komentár

Obchodným tajomstvom treba rozumieť všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súvisia s podnikom, majú skutočnú alebo potenciálnu, resp. nemateriálnu hodnotu, pričom nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ ich utajenie zabezpečuje zodpovedajúcim spôsobom (pozri § 17 až 20 obchodného zákonníka).

Vyzradiť obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo alebo daňové tajomstvo nepovolanej osobe možno priamo (napr. pri rozhovore, listom a pod.), ako aj nepriamo (napr. prostredníctvom rozhlasu, televízie, tlače či internetu a pod.).

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Trestný čin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva je prečinom. Trestný čin podľa odseku 2 je zločinom.

§ 125

(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie
     suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
     dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
     dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na
     určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie
     škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že
     musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

§ 140
Osobitný motív

Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
  a) na objednávku,

Komentár

Páchateľ v tomto prípade spácha trestný čin po tom, čo si predtým jeho spáchanie u neho objednala iná osoba, spravidla účastník na trestnom čine. U páchateľa ide o osobitný motív spočívajúci v snahe získať "odmenu" za spáchanie trestnej činnosti. O spáchanie trestnej činnosti "na objednávku" ide aj vtedy, ak páchateľ spácha trestný čin na základe "objednávky", ktorá je určená vopred neurčenému okruhu osôb (napr. zverejnená objednávka na usmrtenie istej osoby, alebo krádeže umeleckého diela za vopred sľúbenú odmenu).

Druhý diel
Osobitné kvalifikačné pojmy
§ 138
Závažnejší spôsob konania

Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
  h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,

Komentár

Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Môže však ísť aj o škodu na majetku alebo na iných právach obete. Ide o povinnosti, ktoré pre páchateľa vyplývajú z jeho pôsobnosti v pracovnom alebo funkčnom zaradení. Povinnosti môžu vyplývať nielen zo zákona, ale na základe zákona aj z iného všeobecne záväzného právneho predpisu.