Prepravné doklady v kombinovanej doprave
Prepravné doklady, nákladné listy alebo sprievodky, či rôzne protokoly sú vo svojej podstate materializáciou prepravnej zmluvy v zmysle obchodného zákona.
Obchodný zákonník, Zák. č. 513/1991 Zb. z 5. novembra 1991, |
V rôznych krajinách sú tieto zákony rôzne formulované, ale v zásade platí, že prepravná zmluva je dohodou o preprave veci najmenej medzi dvoma subjektami a môže mať rôzne formy.
Dopravcovia, dopravní operátori a zasielatelia združení do medzinárodných stavovských organizácií však hľadajú spôsoby, ako vytvárať všeobecne použiteľné prepravné zmluvy. Tak vznikli dohovory pre CMR - cestná doprava, CIM a SMGS - železničná doprava, Bratislavské dohovory - dunajská riečna doprava alebo aj iniciatívy, ktoré sa rozšírili, ako je napríklad námorný konosament BIMCO. Použitím týchto vzorových nákladných listov sa účastníci prepravy vzájomne zaväzujú rešpektovať a riadiť dohovorom, z ktorého tieto nákladné listy vyplývajú.
Kombinovaná doprava používa takmer všetky druhy prepravných dokladov pre cestnú, železničnú, riečnu a námornú dopravu. V niektorých prípadoch si vytvorila vlastné, špecifické prepravné doklady.
V iných prípadoch, hlavne pre koncové cestné rozvozy a zvozy, však dopravcovia využívajú slobodnú voľbu a vytvárajú si vlastné prepravné doklady (rôzne sprievodky, protokoly o prevzatí tovaru na prepravu a pod.) V tomto prípade platia v členských štátoch Európskej únie minimálne požiadavky na prepravný doklad vyplývajúce z
Veľká časť prepravných dokladov použitých v colnom režime, to znamená do a z krajín mimo Európskej únie si vyžaduje aj uvádzanie tzv. obchodnej parity, ktorú udáva prvotne prepravca v sprievodných obchodných faktúrach. Parita okrem iného môže určovať na ktorom mieste trasy má byť tovar (nákladová jednotka) odovzdaná ďalšiemu dopravcovi. Parita sa definuje podľa dodacích podmienok vyplývajúcich z medzinárodnej dohody INCOTERMS 2000. Príslušnú tabuľku značení vydáva ICC (Medzinárodná obchodnáj komora v Paríži).