TOPlist
Od 18.05.2015

Prepravné doklady v kombinovanej doprave

   Prepravné doklady, nákladné listy alebo sprievodky, či rôzne protokoly sú vo svojej podstate materializáciou prepravnej zmluvy v zmysle obchodného zákona.

Obchodný zákonník, Zák. č. 513/1991 Zb. z 5. novembra 1991, 
DIEL XIV - Zmluva o preprave veci
 

 

 

  V rôznych krajinách sú tieto zákony rôzne formulované, ale v zásade platí, že prepravná zmluva je dohodou o preprave veci najmenej medzi dvoma subjektami a môže mať rôzne formy.

  Dopravcovia, dopravní operátori a zasielatelia združení do medzinárodných stavovských organizácií však hľadajú spôsoby, ako vytvárať všeobecne použiteľné prepravné zmluvy. Tak vznikli dohovory pre CMR - cestná doprava, CIM a SMGS - železničná doprava, Bratislavské dohovory - dunajská riečna doprava alebo aj iniciatívy, ktoré sa rozšírili, ako je napríklad námorný konosament BIMCO. Použitím týchto vzorových nákladných listov sa účastníci prepravy vzájomne zaväzujú rešpektovať a riadiť dohovorom, z ktorého tieto nákladné listy vyplývajú.

 Železničné nákladné listy pre kombinovanú dopravu

 Cestné zvozy a rozvozy v kombinovanej doprave

Námorné konosamenty v kombinovanej doprave

 Dunajský konosament pre kombinovanú dopravu

   Kombinovaná doprava používa takmer všetky druhy prepravných dokladov pre cestnú, železničnú, riečnu a námornú dopravu. V niektorých prípadoch si vytvorila vlastné, špecifické prepravné doklady.

   V iných prípadoch, hlavne pre koncové cestné rozvozy a zvozy, však dopravcovia využívajú slobodnú voľbu a vytvárajú si vlastné prepravné doklady (rôzne sprievodky, protokoly o prevzatí tovaru na prepravu a pod.) V tomto prípade platia v členských štátoch Európskej únie minimálne požiadavky na prepravný doklad vyplývajúce z

Nariadenia Rady (EHS) č. 60/11 týkajúceho sa odstránenia diskriminácie v dopravných sadzbách a podmienkach pri implementácii článku 79 (3) Zmluvy zakladajúcej Európske hospodárske spoločenstvo z 27. júna 1960

  Veľká časť prepravných dokladov použitých v colnom režime, to znamená do a z krajín mimo Európskej únie si vyžaduje aj uvádzanie tzv. obchodnej parity, ktorú udáva prvotne prepravca v sprievodných obchodných faktúrach. Parita okrem iného môže určovať na ktorom mieste trasy má byť tovar (nákladová jednotka) odovzdaná ďalšiemu dopravcovi. Parita sa definuje podľa dodacích podmienok vyplývajúcich z medzinárodnej dohody INCOTERMS 2000. Príslušnú tabuľku značení vydáva ICC (Medzinárodná obchodnáj komora v Paríži).

Dodacie podmienky INCOTERMS 2000