TOPlist
Od 18.05.2015

Zákon
56/2012 Z.z.

z 31. januára 2012,
o cestnej doprave

Zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave

PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje
     a) prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,[1]
     b) pravidlá podnikania v cestnej doprave,

§ 2
Prevádzkovanie cestnej dopravy

(1) Prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len "vozidlo").

(2) Dopravnými službami sú:
     b) v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby
         poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas
         prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené
        a určené na prepravu nákladu.

(3) Cestná doprava je vnútroštátna, ak celá trasa prepravy a miesto poskytovaných dopravných služieb je výlučne na území Slovenskej republiky.

(4) Ustanovenia tohto zákona sa použijú na medzinárodnú dopravu len vtedy, ak osobitné predpisy[2] alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.

(5) Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.

§ 3
Dopravca

(1) Dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb[3] a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu.[4]

(2) Ak niektoré dopravné služby poskytuje na základe zmluvy s dopravcom vykonávajúci dopravca[5] alebo subdodávateľ,[6] ustanovenia tohto zákona o dopravcovi sa vzťahujú na nich v rozsahu, v akom poskytujú dopravné služby.

(3) Postavenie dopravcu podľa tohto zákona má obchodná spoločnosť založená na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému[7] alebo mestského dopravného systému aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 a § 2 ods. 2 písm. a).

§ 5
Povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy[8] môže podnik[9] na základe povolenia udeleného podľa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeľuje na desať rokov. Postup udeľovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis.[10]

(2) Prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov.[11]

(3) Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo 2 sa zapisuje do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva.

§ 7
Všeobecné povinnosti dopravcu

Dopravca je povinný

a) prevádzkovať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku,

b) označiť každé prevádzkované vozidlo svojím obchodným menom,

c) zabezpečiť technickú základňu vybavenú na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, 
    parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o cestujúcich
    a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb,

d) zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bol doklad o udelenom povolení
    podľa § 5 ods. 1 alebo o licencii Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

e) zabezpečiť, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej
    základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel,

f) zamestnávať ako vedúceho dopravy len osobu, ktorá má osvedčenie o odbornej spôsobilosti;
   ak ide o osobu z iného členského štátu, uznanú odbornú kvalifikáciu a ak ide o cudzinca z
   tretieho štátu, aj osvedčenie vodiča[12] a pracovné povolenie,

g) byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním cestnej dopravy
    a činnosťou osádok vozidiel cestujúcim, odosielateľom a príjemcom vecí a tretím osobám.

DRUHÁ ČASŤ
PREVÁDZKOVANIE JEDNOTLIVÝCH DRUHOV CESTNEJ DOPRAVY

§ 31
Prepravné povolenie v medzinárodnej doprave

(1) Dopravca so sídlom v Slovenskej republike potrebuje na uskutočnenie prepravy do iného štátu, z iného štátu alebo cez územie iného štátu prepravné povolenie príslušného orgánu tohto štátu alebo licenciu medzinárodnej organizácie.

(2) Ak príslušný orgán iného štátu alebo medzinárodná organizácia hromadne poskytne prepravné povolenia alebo licencie dopravnému správnemu orgánu, ten ich odovzdá dopravcom so sídlom v Slovenskej republike.

(3) Ak dopravca nevyužije prepravné povolenie na uskutočnenie prepravy alebo závažne poruší svoju povinnosť v cestnej doprave týkajúcu sa osádky vozidla alebo technického stavu vozidla počas uskutočňovania prepravy na základe prepravného povolenia podľa odseku 1, dopravný správny orgán mu môže odoprieť odovzdanie ďalších prepravných povolení do tohto štátu.

(4) Prepravné povolenie podľa odseku 1 nemožno odovzdať osobe, ktorá nie je dopravcom s licenciou Spoločenstva podľa § 5 ods. 2 alebo nie je zapísaná v obchodnom registri, ani dopravcovi, ktorý použil na prepravu cudzie prepravné povolenie, sfalšoval prepravné povolenie alebo sfalšované prepravné povolenie vedome použil.

(5) Dopravca v nákladnej doprave so sídlom v inom štáte potrebuje na uskutočnenie prepravy na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky prepravné povolenie Slovenskej republiky alebo licenciu medzinárodnej organizácie.

(6) Dopravný správny orgán je oprávnený zakázať dopravcovi so sídlom v inom štáte prepravu na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky, a to až na päť rokov, ak opakovane poruší dôležitú povinnosť, ktorá vyplýva z medzinárodnej zmluvy alebo z tohto zákona.

§ 32
Vozidlo prenajaté bez vodiča

(1) Na prepravy v nákladnej doprave možno použiť aj prenajaté vozidlo, ak je evidované v Slovenskej republike alebo v štáte, v ktorom má nájomca sídlo alebo trvalý pobyt, a sú v ňom tieto doklady:
     a) zmluva o prenájme vozidla alebo jej osvedčená kópia alebo osvedčený výpis z nej, v ktorom
         sú uvedené identifikačné údaje o prenajímateľovi, o nájomcovi, o vozidle, dátum uzavretia
         zmluvy a doba jej platnosti, a
     b) pracovná zmluva alebo jej osvedčená kópia obsahujúca názov zamestnávateľa, meno a
         priezvisko zamestnanca, dátum uzavretia a dobu platnosti zmluvy alebo iný doklad o
         pracovnom vzťahu vodiča k nájomcovi vozidla, ak vodič nie je zároveň nájomcom vozidla.

(2) Prenajatým vozidlom na účely odseku 1 sa rozumie vozidlo, ktoré prenajímateľ nájomnou zmluvou za odplatu a na určenú dobu prenecháva bez vodiča na užívanie prevádzkovateľovi nákladnej dopravy na účet tretej osoby alebo na vlastný účet.

(3) Zmluva o prenájme vozidla podľa odseku 1 písm. a) sa musí vzťahovať výhradne na prenájom vozidla bez vodiča a nesmie byť spojená so zmluvou uzavretou s tým istým podnikom, ktorej predmetom je poskytnutie vodiča alebo osádky.

§ 33
Kabotážna preprava

(1) Ak osobitný predpis[13] alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, dopravca so sídlom alebo s trvalým pobytom v inom štáte môže vykonať prepravu medzi dvomi miestami na území Slovenskej republiky len na základe povolenia dopravného správneho orgánu.

(2) Kabotážna preprava na území Slovenskej republiky je vylúčená pri pravidelnej doprave.


[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009).
[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009). Nariadenie (ES) č. 1073/2009.
[3] § 760 Občianskeho zákonníka.
[4] § 765 Občianskeho zákonníka. § 610 Obchodného zákonníka. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb.) v platnom znení.
[5] Čl. 3 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 181/2011.
[6] Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
[7] § 2 ods. 3 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.
[8] Čl. 2 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
[9] Čl. 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
[10] Kapitola III nariadenia (ES) č. 1071/2009.
[11] Čl. 4 nariadenia (ES) č. 1072/2009 a čl. 4 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
[12] Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1072/2009.
[13] Kapitola III nariadenia (ES) č. 1072/2009 a kapitola V nariadenia (ES) č. 1073/2009.